O zoologickej (ne)gramotnosti študentov slovenských gymnázií

Anotace: Cieľom tohto článku je sprostredkovať širšej pedagogickej a prírodovednej verejnosti výsledky nášho monitoringu zoologickej gramotnosti študentov vybraných gymnázií Prešovského kraja. (Predpokladáme, že analogické alebo veľmi podobné výsledky by boli aj v iných regiónoch Slovenska.) Prieskum bol realizovaný v roku 2013 formou testu. Zúčastnilo sa ho 318 študentov, z nich bolo 151 štvrtákov a 167 tretiakov, 111 chlapcov a 207 dievčat. Test pozostával zo 16 teoretických a 22 praktických otázok. V praktickej časti testu bolo úlohou študentov identifikovať 22 druhov známych a ľahko určiteľných živočíchov, z ktorých 9 druhov bolo chránených. Výsledky testu sú veľmi nepriaznivé. Úspešnosť teoretickej časti testu bola 31 %, teda ani jedna tretina. Praktická časť testu dopadla ešte horšie: Úspešnosť bola len 28,8 %, a po vylúčení troch triviálne ľahkých druhov (vážka ploská, salamandra škvrnitá a vydra riečna) iba 18,75 %. Výsledky tohto monitoringu naznačujú smutnú skutočnosť, že nastupujúca mladá generácia o prírode nevie už takmer nič. Varujúci je fakt, že iba jediný študent (0,3 %) poznal jasoňa chochlačkového (Parnassius mnemosyne), ktorý je chráneným druhom európskeho významu! Nanajvýš zlý stav, ktorý sa začína približovať zoologickému analfabetizmu, je dôsledkom sterilnej teoreticko-verbálnej koncepcie vyučovania biológie, kde sa z vyučovania takmer úplne vytratilo to, čo je „najbiologickej­šie“: jednotlivé druhy rastlín a živočíchov; a to ešte nespomíname samostatnú obrovskú ríšu húb! Rapídny pokles zoologickej (vo všeobecnosti biologickej) gramotnosti má desivý efekt najmä vo vzdialenejších časových horizontoch: Na Slovensku sa totiž stále zmenšuje skupina ľudí, ktorí sú schopní erudovanej determinácie jednotlivých druhov organizmov (rastliny, huby, stavovce, mäkkýše, pavúky, chrobáky, bzdochy…). Ak tento trend bude pokračovať ešte 20 rokov, budú u nás faunistický a floristický výskum realizovať zahraniční špecialisti, podobne ako v „banánových“ republikách tretieho sveta. Žiaľ, zdá sa, že niekomu tento vývoj vyhovuje. Keď budeme málo vedieť o flóre a faune jednotlivých regiónov a lokalít Slovenska, bude „dôvod“ našu krajinu exploatovať asi ešte intenzívnejšie, a to „bez výčitiek svedomia“. Dostali sme sa k zásadnej otázke, ako zmeniť tento neudržateľný stav. Odpoveď bude jednoznačná a neúprosná: Podmienkou aspoň čiastočného a postupného zlepšenia je komplexná a zásadná revízia koncepcie vyučovania biológie na základných školách a zvlášť na gymnáziách (vrátane učebných osnov a učebníc). Naštartovať celospoločenskú diskusiu o tomto probléme je urgentne nevyhnutná potreba.