Anotace:
Úvod: Nealkoholová steatóza pečene (non-alcoholic fatty liver disease – NAFLD) predstavuje narastajúci klinický problém už v detstve a v adolescencii. Súčasné poznatky o NAFLD naznačujú dôležitú úlohu genetických a environmentálnych rizikových faktorov v patogenéze tohto ochorenia. Väčšina pacientov s NAFLD je obéznych, NAFLD sa vyskytuje ale aj u neobéznych jedincov a naopak, u obéznych pacientov môže absentovať. V klinickej praxi je transabdominálna ultrasonografia najvyužívanejšia skríningová zobrazovacia metóda NAFLD. Cieľ: Cieľom práce bolo posúdenie vplyvu najrizikovejšieho faktora, ktorým je detská obezita, na vznik a rozvoj NAFLD. Materiál a metodika: V priebehu ultrasonografického vyšetrenia sme kvantitatívne hodnotili stupeň stukovatenia pečene (vyjadreného hepatorenálnym indexom) a následne aj tuhosť pečeňového tkaniva (vyjadrenú indexom pečeňovej fibrózy) celkovo u 240 probandov v rôznych skupinách podľa vekových a hmotnostných kritérií. Výsledky ultrasonografického vyšetrenia sme následne korelovali s vybranými antropometrickými a laboratórnymi parametrami. Výsledky: Zdraví donosení novorodenci s normálnou pôrodnou hmotnosťou mali signifikantne nižšie hodnoty hepatorenálneho indexu (hepato renal index – HRI) a indexu pečeňovej fibrózy (liver fibrosis index – LFI) v porovnaní so zdravou kontrolnou pediatrickou skupinou probandov vo vekovom rozmedzí od 10. do ukončeného 18. roku života s normálnou hmotnosťou (p < 0,001). V kontrolnej skupine pubertálnych a adolescentných pacientov sme nezaznamenali vplyv pohlavia na zmeny ultrasonografických hodnôt HRI (p = 0,332) a LFI (p = 0,339). Fyziologické hodnoty hepatorenálneho indexu sa bez ohľadu na pohlavie pohybovali v kontrolnej pediatrickej skupine v rozmedzí 1,02–1,23 (10. až 90. percentil), resp. 1,02–1,26 (5. až 95. percentil). V skupine obéznych pediatrických pacientov vo vekovom rozmedzí od 10. do ukončeného 18. roku života bola preukázaná štatisticky signifikantne vyššia hodnota HRI aj LFI v porovnaní s kontrolnou pediatrickou skupinou s normálnou hmotnosťou. V skupine obéznych pacientov sa so zvyšujúcou hodnotou BMI znižovala elasticita pečene (p = 0,005; rs = 0,310), avšak stupeň steatózy sa nemenil (p = 0,357). U obéznych pacientov sa elasticita pečeňového tkaniva znižovala aj s rastúcim obvodom pása (p < 0,01). Záver: Výsledky našej práce poukazujú na významnú asociáciu obezity a NAFLD v pediatrickej populácii. Ultrasonografické metódy stanovovania hepatorenálneho indexu a elasticity pečene majú uplatnenie v diagnostike skorých stupňov pečeňového poškodenia u obéznych pubertálnych a adolescentných pacientov s rizikom vzniku NAFLD. Okrem skorého záchytu týchto zmien sme schopní neinvazívne a v reálnom čase hodnotiť dynamiku ochorenia a efekt podávanej terapie, čím sa zlepšuje kontrola nad ochorením.