Tomáš Mirga
Dezinformácie v ére digitálnej transformácie
Číslo: 1/2024
Periodikum: ProInflow
DOI: 10.5817/ProIn2024-37974
Klíčová slova: generatívna umelá inteligencia; dezinformácie; falošné správy; deepfake; syntetický obsah
Pro získání musíte mít účet v Citace PRO.
Anotace:
Účel – Príspevok skúma rastúci fenomén generatívnej AI a jej vplyv na tvorbu a šírenie dezinformácií, falošných správ a deepfake obsahov v internetovom prostredí. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na výzvy spojené s neetickým využívaním generatívnej AI a predstaviť strategické riešenia tohto problému.
Design / metodológia / prístup – Hlavnou použitou metódou bola deskriptívna prípadová štúdia s prvkami explanácie a explorácie, ako čiastkové metódy boli využité obsahová analýza jednotlivých prípadov, indukcia a interpretácia zistení.
Výsledky – Prípadová štúdia ukázala, že generatívna AI predstavuje významný nástroj v rukách šíriteľov dezinformácií a misinformácií. Schopnosť AI generovať presvedčivý a vizuálne čoraz ťažšie rozoznateľný obsah od skutočnosti umožňuje bezprecedentnú manipuláciu s informáciami. Zistenia prípadovej štúdie majú dôležité teoretické aj praktické implikácie. Teoreticky rozširujú pochopenie dynamiky medzi technologickým pokrokom a jeho vplyvom na spoločnosť. Prakticky poukazujú na urgentnú potrebu aplikovania technologických, právnych a intelektuálnych riešení. Limity štúdie sa týkajú možnej subjektivity pri výbere prípadov a interpretácii dát.
Originalita / hodnota – Príspevok poskytuje komplexný pohľad na problematiku neetického využívania generatívnej AI na tvorbu a šírenie dezinformácií a deepfake obsahov v internetovom prostredí. V rámci riešení problematiky príspevok navrhuje potrebu zavedenia prístupu zameraného na kombináciu technologických riešení, právnej regulácie a intelektuálnych prístupov.
Zobrazit více »
Design / metodológia / prístup – Hlavnou použitou metódou bola deskriptívna prípadová štúdia s prvkami explanácie a explorácie, ako čiastkové metódy boli využité obsahová analýza jednotlivých prípadov, indukcia a interpretácia zistení.
Výsledky – Prípadová štúdia ukázala, že generatívna AI predstavuje významný nástroj v rukách šíriteľov dezinformácií a misinformácií. Schopnosť AI generovať presvedčivý a vizuálne čoraz ťažšie rozoznateľný obsah od skutočnosti umožňuje bezprecedentnú manipuláciu s informáciami. Zistenia prípadovej štúdie majú dôležité teoretické aj praktické implikácie. Teoreticky rozširujú pochopenie dynamiky medzi technologickým pokrokom a jeho vplyvom na spoločnosť. Prakticky poukazujú na urgentnú potrebu aplikovania technologických, právnych a intelektuálnych riešení. Limity štúdie sa týkajú možnej subjektivity pri výbere prípadov a interpretácii dát.
Originalita / hodnota – Príspevok poskytuje komplexný pohľad na problematiku neetického využívania generatívnej AI na tvorbu a šírenie dezinformácií a deepfake obsahov v internetovom prostredí. V rámci riešení problematiky príspevok navrhuje potrebu zavedenia prístupu zameraného na kombináciu technologických riešení, právnej regulácie a intelektuálnych prístupov.