Anna Masariková, Katarína Kohútová
Subjektívna percepcia sekundárnej viktimizácie u obetí sexuálneho zneužívania
Číslo: 5/2023
Periodikum: Sociální práce
Klíčová slova: sekundárna viktimizácia, sexuálne zneužívanie, obete, páchatelia
Pro získání musíte mít účet v Citace PRO.
Anotace:
CIELE: Cieľom výskumu bolo analyzovať skúsenosť obetí sexuálneho zneužívania so sekundárnou
viktimizáciou. Konkrétne sme identifikovali, akým konaním či nekonaním profesionálov a laikov
bola sekundárna viktimizácia obetiam spôsobená a aké determinanty pôsobili na prehovorenie,
prípadne neprehovorenie o sexuálnom zneužívaní. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Na
problematiku nazeráme z pohľadu antiopresívneho prístupu. Sekundárnu viktimizáciu môže
obeť zažívať a pociťovať ako opresiu vo vzťahu s profesionálmi či s laikmi, od ktorých by sa
očakávala ochrana a pomoc. Strach obetí sexuálneho zneužívania zo sekundárnej viktimizácie
môže byť významným determinantom, ktorý obeti bráni prehovoriť o svojej skúsenosti, príp.
ju ohlásiť relevantným inštitúciám. METODY: Bola použitá kvalitatívna stratégia výskumu,
metóda zakotvenej teórie, na zber dát sme použili pološtrukturovaný rozhovor. Získané dáta
boli analyzované v programe Atlas.ti 9. VÝSLEDKY: Identifikovali sme prejavy sekundárnej
viktimizácie zo strany profesionálov i laikov a determinanty, ktoré ovplyvňovali ne/prehovorenie
o sexuálnom zneužívaní, príp. jeho ne/ohlásenie príslušným inštitúciám. IMPLIKÁCIE PRE
SOCIÁLNU PRÁCU: Sociálni pracovníci sú profesionáli, ktorí pre odborný výkon svojej práce
potrebujú mať znalosť problematiky druhotnej viktimizácie, aby svojim konaním či nekonaním
voči obetiam nespôsobovali druhotnú ujmu a dohliadali na to, aby nebola spôsobovaná ani
inými profesionálmi. Orientácia profesionálov v determinantoch vplývajúcich na prehovorenie či
neprehovorenie obetí môže byť nápomocná pre podporu prehovorenia obete.
Zobrazit více »
viktimizáciou. Konkrétne sme identifikovali, akým konaním či nekonaním profesionálov a laikov
bola sekundárna viktimizácia obetiam spôsobená a aké determinanty pôsobili na prehovorenie,
prípadne neprehovorenie o sexuálnom zneužívaní. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Na
problematiku nazeráme z pohľadu antiopresívneho prístupu. Sekundárnu viktimizáciu môže
obeť zažívať a pociťovať ako opresiu vo vzťahu s profesionálmi či s laikmi, od ktorých by sa
očakávala ochrana a pomoc. Strach obetí sexuálneho zneužívania zo sekundárnej viktimizácie
môže byť významným determinantom, ktorý obeti bráni prehovoriť o svojej skúsenosti, príp.
ju ohlásiť relevantným inštitúciám. METODY: Bola použitá kvalitatívna stratégia výskumu,
metóda zakotvenej teórie, na zber dát sme použili pološtrukturovaný rozhovor. Získané dáta
boli analyzované v programe Atlas.ti 9. VÝSLEDKY: Identifikovali sme prejavy sekundárnej
viktimizácie zo strany profesionálov i laikov a determinanty, ktoré ovplyvňovali ne/prehovorenie
o sexuálnom zneužívaní, príp. jeho ne/ohlásenie príslušným inštitúciám. IMPLIKÁCIE PRE
SOCIÁLNU PRÁCU: Sociálni pracovníci sú profesionáli, ktorí pre odborný výkon svojej práce
potrebujú mať znalosť problematiky druhotnej viktimizácie, aby svojim konaním či nekonaním
voči obetiam nespôsobovali druhotnú ujmu a dohliadali na to, aby nebola spôsobovaná ani
inými profesionálmi. Orientácia profesionálov v determinantoch vplývajúcich na prehovorenie či
neprehovorenie obetí môže byť nápomocná pre podporu prehovorenia obete.