Anotace:
Článok prináša terénne zistenia návratovej etnografie v meniacom sa prostredí slovenských dedinčanov. Vidiecky spôsob života sa zdá byť uplatňovanou alternatívou k mestskému a veľkomestskému životnému štýlu. Významne romantizované predstavy o spôsobe života na československom vidieku sa prejavili v stereotypoch priateľského spolužitia, sebestačnosti, prirodzene plynúceho času, denných interakcií s prírodou a harmonického súžitia s prostredím. Realita každodenného žitia sa líšila ako pred 50 rokmi, tak aj v súčasnosti. Polstoročný časový odstup prispieva k diskusii o objektívne skúmateľnom čase v etnografickom teréne. Detailný záznam etnografa v čase, v konkrétnej lokalite, a u konkrétneho okruhu percipientov má trvalejšiu hodnotu názorného a použiteľného zdroja poznatkov. Takým bol etnografický záznam každodenných činností stredoslovenského dedinčana Sihlianskej planiny z augusta 1967 a návratový terénny výskum po päťdesiatich rokoch v máji 2017. Na zázname pozorovania bežného dňa modelových rodín v stredoslovenských vrchárskych lokalitách chcú autori poukázať na zmeny v každodenných činnostiach členov rodín, ako aj poukázať na stabilné a pretrvávajúce javy.