Acute and subacute silent cerebral infarction in patients before elective coronary intervention

Autoři: D. Viszlayová1-3, D. Školoudík4,5, M. Brozman1, K. Langová5,6, R. Herzig7, L. Pátrovič8, S. Királová9
Autoři - působiště: 1Neurologická klinika FSVaZ UKF a FN Nitra, 2Neurologická klinika LF UP, Olomouc, 3Neurologická klinika LF UK, Hradec Králové, 4Neurologická klinika 1. LF UK a VFN v Praze, 5Centrum vědy a výzkumu, FZV UP, Olomouc, 6Ústav lekářské biofyziky, LF UP, Olomouc, 7Komplexní cerebrovaskulární centrum, Neurologická klinika LF UK a FN Hradec Králové, 8Jessenius – diagnostické centrum a. s., Nitra, 9Ústav klinickej psychológie, FN Nitra
Článek: Cesk Slov Neurol N 2018; 81(5): 563-569
DOI: 10.14735/amcsnn2018563
Kategorie: Původní práce
PDF PDF tisk tisk komentovat komentovat english info english info

předchozí článek zobrazit obsah zobrazit obsah následující článek

Souhrn
Úvod:
Tichý mozgový infarkt (silent cerebral infarction; SCI) sa považuje za rizikový faktor postupného rozvoja kognitívnej dysfunkcie, psychiatrických ochorení, vzniku CMP a skoršej mortality. Presná incidencia a prevalencia SCI nie je známa a líši sa na základe výsledkov publikovaných klinických štúdií. Cieľom našej práce bolo zistiť výskyt incidentálnych akútnych a subakútnych SCI na MR mozgu a ich objem u pacientov pred plánovanou koronárnou intervenciou, ako aj posúdiť rizikové faktory vzniku SCI.

Materiál a metodika:
Do štúdie boli zaradení pacienti pred elektívnou koronárnou angiografiou, angioplastikou alebo stentingom. Pred intervenciou absolvovali MR mozgu, na ktorom sa hodnotila prítomnosť akútneho a subakútneho SCI, jeho objem a vzťah jednotlivých rizikových faktorov k výskytu SCI. Zároveň sa hodnotil kognitívny deficit vo vzťahu k SCI.

Výsledky:
Do štúdie bolo od novembra 2015 do júla 2017 zaradených 144 pacientov (103 mužov a 41 žien). Zo 144 pacientov malo prítomný minimálne jeden akútny/ subakútny SCI na MR pred koronárnou intervenciou 9 (6,3 %) pacientov. Jediným štatisticky významným rizikovým faktorom prítomnosti SCI bol vyšší výskyt prekonanej CMP/tranzitórneho ischemického ataku (TIA) v minulosti (p = 0,05). U jednej pacientky bola diagnostikovaná ipsilaterálna stenóza arteria carotis interna > 50 %. Objem mozgových ischemických ložísk bol väčší u pacientov s prekonanou CMP/ TIA v anamnéze (p = 0,008). Vyšetrenie kognitívnych testov nepotvrdilo štatisticky významné rozdiely medzi pacientami s SCI a pacientami bez SCI (p > 0,05).

Záver:
U pacientov indikovaných k elektívnej koronárnej intervencii sa vyskytoval akútny/subakútny SCI v 6,3 %. Ako rizikový faktor prítomnosti a zároveň väčšieho objemu ischemických ložísk sa preukázala anamnéza prekonanej CMP/ TIA. Štúdia nepotvrdila štatisticky významný kognitívny deficit u pacientov s SCI oproti pacientom bez SCI.