Michal Kozubík, Alena Kajanová, Lucie Kozlová
Etnizujúci prístup v sociálnej práci so sociálne exkludovanými a alternatívy kritickej sociálnej práce
Číslo: 3/2018
Periodikum: Sociální práce
Klíčová slova: etnizujúci prístup, kritická sociálna práca, Rómovia, sociálna exklúzia
Pro získání musíte mít účet v Citace PRO.
Anotace:
CIELE: Výskumný článok hľadá odpovede na dve otázky: „Vychádzajú negatívne vlastnosti,
ktoré Rómom pripisuje majorita, z ich kultúry, alebo je príčinou sociálna exklúzia? Je dôležité pre
sociálne pracovníčky a pracovníkov poznať tradičnú rómsku kultúru?“ METÓDY: Pri hľadaní
odpovede na prvú otázku bola použitá metóda tzv. Grouded Theory Straussa a Corbinovej (1990).
Výskum tradičnej rómskej kultúry bol realizovaný formou etnografického výskumu inšpirovaného
metódou zhusteného popisu (thick description). Prvá časť bádaní prebiehala v rokoch 2006–2012
v segregovaných osídleniach popradského okresu (Slovensko). Rozhovory nám poskytlo viac ako
100 informátorov a uskutočnili sa stretnutia dvoch fokusových skupín. Do druhého výskumu,
realizovaného v rokoch 2013–2017, sa zapojilo viac ako 50 obyvateľov osád podtatranského
regiónu. VÝSLEDKY: Sociálno-patologické javy vyskytujúce sa v prostredí marginalizovaných
rómskych komunít sú typickým znakom reprodukovanej sociálnej exklúzie. Tradičná rómska kultúra v prostredí podtatranských segregovaných a separovaných sídiel prežíva v súčasnosti len
v podobe drobných fosílií, ktorých poznanie nie je nevyhnutne dôležité pre výkon terénnej sociálnej
práce. IMPLIKÁCIE PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Rómovia sú jedinou etnickou minoritou
považovanou za cieľovú skupinu sociálnej práce. Etnizujúci prístup v sociálnej práci považujeme
za prekonaný a mylný koncept, ktorý naďalej prehlbuje stereotypy a predsudky. Odporúčame preto
zamerať sa na otázky riešenia chudoby a sociálnej exklúzie, nie tzv. pejoratívne znejúcej „rómskej
problematiky“.
Zobrazit více »
ktoré Rómom pripisuje majorita, z ich kultúry, alebo je príčinou sociálna exklúzia? Je dôležité pre
sociálne pracovníčky a pracovníkov poznať tradičnú rómsku kultúru?“ METÓDY: Pri hľadaní
odpovede na prvú otázku bola použitá metóda tzv. Grouded Theory Straussa a Corbinovej (1990).
Výskum tradičnej rómskej kultúry bol realizovaný formou etnografického výskumu inšpirovaného
metódou zhusteného popisu (thick description). Prvá časť bádaní prebiehala v rokoch 2006–2012
v segregovaných osídleniach popradského okresu (Slovensko). Rozhovory nám poskytlo viac ako
100 informátorov a uskutočnili sa stretnutia dvoch fokusových skupín. Do druhého výskumu,
realizovaného v rokoch 2013–2017, sa zapojilo viac ako 50 obyvateľov osád podtatranského
regiónu. VÝSLEDKY: Sociálno-patologické javy vyskytujúce sa v prostredí marginalizovaných
rómskych komunít sú typickým znakom reprodukovanej sociálnej exklúzie. Tradičná rómska kultúra v prostredí podtatranských segregovaných a separovaných sídiel prežíva v súčasnosti len
v podobe drobných fosílií, ktorých poznanie nie je nevyhnutne dôležité pre výkon terénnej sociálnej
práce. IMPLIKÁCIE PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Rómovia sú jedinou etnickou minoritou
považovanou za cieľovú skupinu sociálnej práce. Etnizujúci prístup v sociálnej práci považujeme
za prekonaný a mylný koncept, ktorý naďalej prehlbuje stereotypy a predsudky. Odporúčame preto
zamerať sa na otázky riešenia chudoby a sociálnej exklúzie, nie tzv. pejoratívne znejúcej „rómskej
problematiky“.