Vzťah medzi rovnováhou a chôdzou u detí s rizikom vývojovej poruchy koordinácie a ich bežnými rovesníkmi

Adrián Agricola, Miriam Palomo-Nieto, Rudolf Psotta, Reza Ludvík Valtr Abdollahipour

Vzťah medzi rovnováhou a chôdzou u detí s rizikom vývojovej poruchy koordinácie a ich bežnými rovesníkmi

Číslo: 2/2016
Periodikum: Tělesná kultura
DOI: 10.5507/tk.2015.021

Klíčová slova: rovnováha, chôdza, motorická spôsobilosť, neurologická porucha

Pro získání musíte mít účet v Citace PRO.

Přečíst po přihlášení

Anotace: Východiská: Vývojová porucha koordinácie (DCD), tiež známa ako vývojová dyspraxia, je neurologická porucha, objavujúca sa v detstve, ktorá môže mať vplyv na plánovanie a koordináciu pohybov. Problémy s rovnováhou sú jedným z najčastejšie pozorovaných vonkajších prejavov u detí s touto vývojovou poruchou a môžu mať výrazný vplyv na ich každodennú pohybovú činnosť, akou je napríklad chôdza.

Cieľ: Cieľom predloženej štúdie bolo porovnať priestorovo-časové parametre chôdze u detí s rizikom DCD, u ktorých boli diagnostikované aj problémy s rovnováhou.

Metodika: Účastníkmi štúdie boli deti (n = 28, priemerný vek = 8,6 ± 1,0) zo základných škôl. Test MABC-2 bol použit na vyhodnotenie motorickej úrovne detí a určenie úrovne rovnovážnych schopností. Optické zariadenie Optojump-Next bolo použité na získanie priestorovo-časových parametrov počas chôdze. Získané dáta boli štatisticky spracované za pomoci software IBM SPSS-21.

Výsledky: Výsledky ukázali rozdiely medzi deťmi s rizikom DCD a bežnými deťmi v dĺžke kroku (p < 0,001), v dĺžke dvojkroku (p < 0,001), v stojnej fáze (p = 0,007, resp. p = 0,017), v dvojooporovej fáze (p = 0,011, resp. p = 0,032), v jednooporovej fáze (p < 0,001), vo fáze kontaktu (p = 0,021), v záťažovej fáze (p = 0,047), v predšvihovej fáze (p = 0,002), v švihovej fáze (p = 0,015, resp. p = 0,004) a tiež v rýchlosti kroku (p < 0,001).

Závery: Na rozdiel od predloženej štúdie väčšina doterajších prác, ktoré sa zameriavajú na problematiku chôdze u detí s rizikom DCD, vychádza len z celkových výsledkov hodnotenia motorickej úrovne detí, pričom priamo nezohľadňuje výsledky úrovne rovnováhy. To môže do značnej miery skresliť dosiahnuté výsledky, pretože nie všetky deti s DCD musia disponovať zároveň problémami s rovnováhou. Pri špecifických úlohách je nutné brať do úvahy nielen celkové skóre jedincov, ale aj výsledné skóre samotných testov, ktoré môžu mať priamy vplyv na vykonávania stanovenej úlohy.